Toskánsko sa dá prejsť za tri dni a nič z neho nemať. My sme sa rozhodli pre opak: päť nocí na jednom mieste, v rodinnej agroturistike pri Certalde, dvadsať minút od diaľnice a osem kilometrov od najbližšieho supermarketu. Kufor rozbalíte raz. Každé ráno o pol deviatej vyrážame, večer sa vraciate na terasu, kde už je prestretý dlhý stôl.

Prvý veľký deň patrí Florencii. Vstupenky do Galérie Uffizi máme rezervované dopredu na 9:15, takže obídete rad, ktorý sa v lete tiahne cez celé námestie. Poobede je voľno, väčšina skupiny sa vyberie na Ponte Vecchio a k Michelangelovmu námestiu na západ slnka. Siena je iná káva. Menšia, tmavšia, stredoveká do posledného kameňa. Na Piazza del Campo si sadneme do trávy ako všetci ostatní a sprievodkyňa Katarína vám vysvetlí, prečo sa tam dvakrát ročne pretekajú kone medzi divákmi.

Dve popoludnia trávime u vinárov. Prvý, Alessandro pri Panzane, robí Chianti Classico už tridsať rokov a degustáciu vedie v pivnici s teplotou 14 stupňov, takže si vezmite sveter aj v júli. Druhý deň ideme do Montalcina na Brunello. Ochutnávka je pri obede, nie namiesto neho. Cesta z Turzovky do Talianska je dlhá, približne štrnásť hodín, preto vyrážame vo štvrtok večer a väčšinu trasy prespíte v autobuse. Vrátime sa v stredu nadránom. Skupinu tvorí najviac šestnásť ľudí, takže sa v uličkách nestrácame a v reštauráciách nás posadia k jednému stolu. Za posledné štyri roky sme tento zájazd urobili jedenásťkrát a program sme upravovali podľa toho, čo ľuďom chýbalo. Preto je vo Florencii voľné popoludnie a preto v Siene nechodíme do múzea. Nikto o to nestál.

Čo uvidíte

• Uffizi s rezervovaným vstupom na 9:15, bez čakania v rade
• Päť nocí v jednej agroturistike pri Certalde, žiadne balenie každý deň
• Degustácia Chianti Classico u Alessandra v Panzane a Brunello v Montalcine
• Siena vrátane výkladu o pretekoch Palio priamo na Piazza del Campo
• Večere z domácej kuchyne majiteľky Loredany, päť chodov pri spoločnom stole
• Voľné popoludnie vo Florencii bez povinného programu